Západoslovenské múzeum

Západoslovenské múzeum je regionálne vlastivedné múzeum, ktoré zabezpečuje komplexnú múzejnú dokumentáciu v Trnavskom kraji a v rámci špecializácie plní úlohy nadregionálneho charakteru. Múzeum vykonáva aj metodicko-koordinačnú a kontrolnú činnosť pre múzeá v Trnavskom kraji a vlastníkov predmetov múzejnej hodnoty v rámci Trnavského kraja.

Špecializuje sa na:

• vznik a históriu festivalu Dobrofest – krajská pôsobnosť
• dejiny knižnej kultúry – krajská pôsobnosť
• dejiny kampanológie – celoslovenská pôsobnosť
• dejiny tehliarstva – celoslovenská pôsobnosť
• osobnosť Mikuláša Schneidera Trnavského a jeho dielo – celoslovenská pôsobnosť bezstavovce v odbore paleontológie – celoslovenská pôsobnosť
• históriu Slovenského učeného tovarišstva a osobnosť Antona Bernoláka – celoslovenská pôsobnosť

BUDOVA MÚZEA

Budova múzea na Múzejnom námestí s expozíciami a výstavnými plochami prístupnými pre návštevníkov. Pracovne múzea, depozitárne priestory. Bezbariérový vstup na prízemie a WC.

Západoslovenské múzeum sídli v budove bývalého klariského kláštora, ktorý sa v Trnave spomína už v roku 1239. Kláštor s kostolom bol viackrát prestavaný a rozširovaný. Za najstaršiu zachovanú časť je považované stredné kláštorné krídlo medzi dvomi rajskými dvormi. Súčasný vzhľad najviac ovplyvnila prestavba v 17. storočí po veľkom požiari. Budova kláštorného komplexu patrila reholi až do roku 1782, kedy cisár Jozef II. zrušil rád klarisiek a zoštátnil ju. Budova sa stala všeobecnou vojenskou nemocnicou (do roku 1850), neskôr nemocnicou pre psychicky chorých vojakov. Počas 2. svetovej vojny sa v nej ukrývali americkí letci. Po vzniku múzea (v roku 1954) bola pridelená Krajskému múzeu v Trnave. V súčasnosti tvorí kláštorný komplex budova s dvomi nádvoriami a kostol-

OTVÁRACIE HODINY

V pondelok sú výstavné priestory pre verejnosť zatvorené.
Západoslovenské múzeum (prístupné aj pre imobilných návštevníkov)

KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE

Jednoloďový kostol začali budovať klarisky spolu s kláštorom v 13. storočí. Pôvodne bol zasvätený Blahoslavenej Panne Márii a Všetkým Svätým. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou bolo ukončené rovným uzáverom. V jeho južnej stene sa našla stredoveká sedília s kamennou obrubou a ornamentálnou freskou. Počas rekonštrukcie kostola koncom 14. storočia sa zmenil tvar presbytéria z rovného na polygonálny. Kostol získal novú krížovú klenbu s kamennými rebrami a výraznými figurálnymi konzolami. Na severnej stene lode bol osadený profilovaný kamenný portál.

Lektórium bolo umiestnené vo východnej časti lode. Obe strany víťazného oblúka nad oltármi zdobili baldachýny. V 17. storočí bola loď kostola predĺžená na západ a ku kostolu pristavili vežu. Na prízemí vznikla sakristia a vnútorné parlatórium, na poschodí vnútorný chór – oratórium. V rokoch 1740 – 1741 dala abatiša Klára Beréniová opraviť barokové zaklenutie kostola a do ník boli osadené štyri bočné oltáre: oltár svätej Anny, oltár svätej Alžbety, oltár Bolestnej Panny Márie – alebo oltár Piety a oltár svätého Jozefa. Do staršieho gotického portálu kostola bola osadená baroková kovaná brána. Exteriér veže kostola bol zrenovovaný v roku 2006. Interiér nezreštaurovaného kostola je príležitostne prístupný verejnosti.